Rozpad ISIS nemohol v žiadnom prípade znamenať koniec. Nato boli jednotliví členovia tejto dodnes zásadnej a stále neprekonanej post-metalovej formácie príliš aktívni už predtým.

Keď došlo k ohláseniu pripravovanej spolupráce trojice z nich s frontmanom DEFTONES, očakávania boli nemalé a vzhľadom na doterajšie výkony zúčastnených sa dalo čakať všetko.

Niekdajšie vyjadrenie Jeffa Caxida, že výsledok nebude v žiadnom prípade znieť ako kombinácia zvuku ISIS a Chinovho typického spevu však dnes pôsobí mimoriadne úsmevne - PALMS znejú presne tak, ako by ste čakali.

Napriek tomu nejde o typický príbeh superskupiny a nenaplnení vkladaných nádejí v niečo zásadné. Áno, PALMS neustále znejú ako mäkšia verzia ISIS s charakteristickým Morenovým prejavom, chýba prakticky akékoľvek prekvapenie alebo neobvyklý postup. No na albume aj tak funguje všetko, ako má.

Rozsiahle inštrumentálne plochy s pulzujúcou a hypnotizujúcou rytmikou, postupne a najmä pomaly rozvíjané motívy s jemnými klávesovými podkladmi gradujú spolu s Morenovým spevom úplne prirodzene, nikdy však nedospejú hutným riffom a duniacej rytmike, ktorými gradovali skladby ISIS. Absencia rôznorodosti DEFTONES plynúca z trecích plôch medzi rozdielnym prístupom Morena a Carpentera, či relatívna jemnosť v porovnaní Aaronom Turnerom a jeho hrubým a exponovaným revom v ISIS, dáva na druhej strane všetkým šiestim rozsiahlym skladbám jednotiacu atmosféru, ktorá vyprcháva až so záverečnou a trochu rušivo rozťahanou „Antartic Handshake“.

Takmer presne po troch rokoch od posledného koncertu ISIS vyšiel album, ktorý funguje ako definitívna a dôstojnejšia bodka za ich tvorbou lepšie než kompilácia demo verzií, coverov, remixov a predtým nevydanej titulnej skladby „Temporal“. Alebo než nový začiatok.

Pozoruhodná konzistentnosť albumu, ktorý bol nahrávaný doslova po kúskoch jednotlivcami v rôznych miestach, podsúva nádej na prekvapivejší výsledok v budúcnosti.